<sp>Paul</sp> Karamɔgɔ, denkundi bɛ kɛ Jigi ka so araba nata, denfa ko ten !Maître, la cérémonie du rasage de la tête de l’enfant a lieu chez Jigi mercredi prochain, c’est l’oncle paternel qui le dit ainsi !<sp>Paul</sp> Karamɔgɔkàramɔgɔnmaîtremɔ̀gɔnhomme , denkundidénkundinbaptêmedénnenfantkùndinrasage.de.tête pmIPFV.AFF kɛ́vfaire JigiJígin.propNOM.M kakappPOSS sosónmaison arabaàrabanmercredi natanàtaptcpprochainnàvvenirtamrphPTCP.POT , denfadénfanpère.de.l'enfantdénnenfantfànpère kokócopQUOT tentènadvainsi ! <sp>Karamogo</sp> Tabaarikala !Dieu soit loué ! <sp>Karamogo</sp> TabaarikalatàbáarikalaintjDieu.soit.loué ! Ala k'o kɛ an kɛnɛ ɲɛna !Que Dieu le fasse devant nous, en bonne santé !AlaÁlanDieu k'k'pmSBJV oprnce kɛ́vfaire anánpers1PL kɛnɛkɛ́nɛadjsain ɲɛnaɲɛ́nappdevantɲɛ́noeillápp ! <sp>Paul</sp> Amiina !Amen!<sp>Paul</sp> Amiinaàmiinanamen ! <sp>Karamogo</sp> Maria, Sirajɛ y'a yɛrɛ sɔrɔ don jumɛn ?Maria, quel jour Siraje a-t-elle accouché ?<sp>Karamogo</sp> MariaMarian.propNOM.ETRG , SirajɛSìrajɛn.propSìran.propNOM.Fjɛ́adjblanc y'y'pmPFV.TR apers3SG yɛrɛyɛ̀rɛ̂dtmmême sɔrɔsɔ̀rɔvobtenir dondónnjour jumɛnjùmɛnprnlequel ? <sp>Maria</sp> Sirajɛ y'a yɛrɛ sɔrɔ araba tɛmɛnnen.Siraje a accouché mercredi passé.<sp>Maria</sp> SirajɛSìrajɛn.propSìran.propNOM.Fjɛ́adjblanc y'y'pmPFV.TR apers3SG yɛrɛyɛ̀rɛ̂dtmmême sɔrɔsɔ̀rɔvobtenir arabaàrabanmercredi tɛmɛnnentɛ̀mɛnnenptcptɛ̀mɛvpassernenmrphPTCP.RES . <sp>Karamogo</sp> Tiɲɛ don, a kunɲɔgɔn ye araba nata ye !C’est vrai, le huitième jour sera mercredi prochain !<sp>Karamogo</sp> Tiɲɛtìɲɛnvérité dondòncopID , apers3SG kunɲɔgɔnkùnɲɔgɔnnsemainekùnntêteɲɔ̀gɔnnpareil yeyécopEQU arabaàrabanmercredi natanàtaptcpprochainnàvvenirtamrphPTCP.POT yeyéppPP ! <sp>Maria</sp> Tuma caman, den kunnabɔ bɛ bɛn den bangili kunɲɔgɔn ma wa ?Dans de cas, le « rasage-de-l'enfant » coïncide-t-il avec le huitième jour après la naissance de l’enfant ?<sp>Maria</sp> Tumatùmanmoment camancámanadjnombreuxcávqnombreuxmanmrphADJ , dendénnenfant kunnabɔkùnnabɔnprésentation.du.bébékùnntêtenábɔvfaire.sortirlámrphCAUSbɔ́vsortir pmIPFV.AFF bɛnbɛ̀nvse.rencontrer dendénnenfant bangilibángelinbángevnaîtrelimrphNMLZ kunɲɔgɔnkùnɲɔgɔnnsemainekùnntêteɲɔ̀gɔnnpareil mamàppADR wawàprtQ ? <sp>Karamogo</sp> Tuma caman, den kunnabɔ bɛ bɛn den bangili kunɲɔgɔn ma !Dans beaucoup de cas, le « rasage-de-l'enfant » coïncide avec le huitième jour après la naissance de l’enfant !<sp>Karamogo</sp> Tumatùmanmoment camancámanadjnombreuxcávqnombreuxmanmrphADJ , dendénnenfant kunnabɔkùnnabɔnprésentation.du.bébékùnntêtenábɔvfaire.sortirlámrphCAUSbɔ́vsortir pmIPFV.AFF bɛnbɛ̀nvse.rencontrer dendénnenfant bangilibángelinbángevnaîtrelimrphNMLZ kunɲɔgɔnkùnɲɔgɔnnsemainekùnntêteɲɔ̀gɔnnpareil mamàppADR ! <sp>Muso</sp> Denkundidon sɔgɔmada fɛ.Le matin du « rasage-de-l'enfant ».<sp>Muso</sp> Denkundidondénkundidonndénkundinbaptêmedénnenfantkùndinrasage.de.têtedónnjour sɔgɔmadasɔ̀gɔmadandébut.de.matinéesɔ̀gɔmànmatindánbouche fɛ̀pppar . <sp>Karamogo</sp> Aw tɛ taa denkundiyɔrɔ la wa ?N’allez-vous pas au lieu du « rasage-de-l'enfant » ?<sp>Karamogo</sp> Awáwpers2PL.EMPH pmIPFV.NEG taatáavaller denkundiyɔrɔdénkundiyɔrɔndénkundinbaptêmedénnenfantkùndinrasage.de.têteyɔ́rɔnlieu lalápp wawàprtQ ? <sp>Maria</sp> Ɔwɔ, an bɛ taa.Oui, nous partons.<sp>Maria</sp> Ɔwɔɔ̀wɔ́intjoui , anánpers1PL pmIPFV.AFF taatáavaller . <sp>Paul</sp> Kabini sɔgɔma fɔ wula fɛ, mɔgɔ bɛ se ka taa dubabu don wa ?Depuis le matin jusque dans l’après-midi, peut-on aller faire des bénédictions ?<sp>Paul</sp> Kabinikàbíniprepdepuiskàbíprepdepuisníconjsi sɔgɔmasɔ̀gɔmànmatin fɔ́prepjusqu'à wulawúlansoir fɛ̀pppar , mɔgɔmɔ̀gɔnhomme pmIPFV.AFF sesévarriver kakàpmINF taatáavaller dubabudùbabunbénédiction dondònventrer wawàprtQ ? <sp>Maria</sp> Ɔwɔ, kabini sɔgɔma fɔ wula fɛ, mɔgɔ bɛ se ka taa dubabu don.Oui, depuis le matin jusque dans l’après-midi, on peut aller faire des bénédictions.<sp>Maria</sp> Ɔwɔɔ̀wɔ́intjoui , kabinikàbíniconjdepuiskàbíconjdepuisníconjsi sɔgɔmasɔ̀gɔmànmatin fɔ́prepjusqu'à wulawúlansoir fɛ̀pppar , mɔgɔmɔ̀gɔnhomme pmIPFV.AFF sesévarriver kakàpmINF taatáavaller dubabudùbabunbénédiction dondònventrer . <sp>Maria</sp> Musow bɛ mun bɔ denkundi la ?Que donnent les femmes pour le « rasage-de-l'enfant » ?<sp>Maria</sp> MusowmùsownmùsonfemmewmrphPL pmIPFV.AFF munmùnprnquoi bɔ́vsortir denkundidénkundinbaptêmedénnenfantkùndinrasage.de.tête lalápp ? <sp>Karamogo</sp> Dɔw bɛ ɲɔ bɔ, dɔw bɛ safunɛ bɔ.Certaines donnent du mil, d’autres du savon.<sp>Karamogo</sp> Dɔwdɔ́wprndɔ́prncertainwmrphPL pmIPFV.AFF ɲɔɲɔ̀nmil bɔ́vsortir , dɔwdɔ́wprndɔ́prncertainwmrphPL pmIPFV.AFF safunɛsàfunɛnsavon bɔ́vsortir . <sp>Maria</sp> A! ne na taa ni kununjɛgɛ ye !Ah! je vais apporter le poisson d’hier !<sp>Maria</sp> Aintjah! ! nenêpers1SG.EMPH nanàpmCERT taatáavaller niniconjet kununjɛgɛkúnunjɛgɛnkúnunnhierjɛ́gɛnpoisson yeyéppPP ! <sp>Karamogo</sp> O fana ka ɲi !Cela aussi est bien !<sp>Karamogo</sp> Oprnce fanafánaprtaussi kakapmQUAL.AFF ɲiɲìvqbon ! <sp>Muso</sp> U selen denkundi yɔrɔ la.Arrivés au lieu du « rasage-de-l'enfant ».<sp>Muso</sp> Upers3PL selensélenptcpsévarriverlenmrphPTCP.RES denkundidénkundinbaptêmedénnenfantkùndinrasage.de.tête yɔrɔyɔ́rɔnlieu lalápp . <sp>Karamogo</sp> Jama, aw ni sɔgɔma !Assemblée, bonjour !<sp>Karamogo</sp> Jamajàmanfoule , awáwpers2PL.EMPH niniconjet sɔgɔmasɔ̀gɔmànmatin ! <sp>Jama</sp> Nba, i ni sɔgɔma !Merci, bonjour !<sp>Jama</sp> Nbanbáintjsalut , ipers2SG niniconjet sɔgɔmasɔ̀gɔmànmatin ! <sp>Karamogo</sp> Denko fɔra an ye, kɛmɛ filɛ: o ye an jɔyɔrɔ ye denko la !On nous a annoncé l'affaire de l’enfant, voici 500 F, c’est notre participation à l’affaire de l’enfant !<sp>Karamogo</sp> Denkodénkonrécoltedénnenfantkónaffaire fɔrafɔ́ravfɔ́vdireramrphPFV.INTR anánpers1PL yeyéppPP , kɛmɛkɛ̀mɛnumcent filɛfílɛvregarder : oprnce yeyécopEQU anánpers1PL jɔyɔrɔjɔ̀yɔrɔnplacejɔ̀nstation.deboutyɔ́rɔnlieu yeyéppPP denkodénkonrécoltedénnenfantkónaffaire lalápp ! <sp>Koɲɛnabɔla</sp> Tabaarikala ! aw ni ce aw yɛrɛ ye !Dieu, soit loué ! Merci envers vous-mêmes !<sp>Koɲɛnabɔla</sp> TabaarikalatàbáarikalaintjDieu.soit.loué ! awáwpers2PL.EMPH niniconjet cecénsalut awáwpers2PL.EMPH yɛrɛyɛ̀rɛ̂dtmmême yeyéppPP ! <sp>Karamogo</sp> Alimami, i ni sɔgɔma !Imam, bonjour !<sp>Karamogo</sp> Alimamiàlimaminimam , ipers2SG niniconjet sɔgɔmasɔ̀gɔmànmatin ! <sp>Alimami</sp> Nba, Karamɔgɔ, salamalekum !Merci, Maître, Paix à vous!<sp>Alimami</sp> Nbanbáintjsalut , Karamɔgɔkàramɔgɔnmaîtremɔ̀gɔnhomme , salamalekumsálamalekunintjsalutation ! <sp>Karamogo</sp> Jeliba, i Jabatɛ !Griot, toi Jabate !<sp>Karamogo</sp> JelibajèlibanjèlingriotbamrphAUGM , ipers2SG JabatɛJàbatɛn.propNOM.CL ! <sp>Jeliba</sp> Marahaba !Merci !<sp>Jeliba</sp> Marahabamàrahabaintjsalut ! <sp>Jeliba</sp> Jama ka hakɛ to!Que l’assemblée excuse !<sp>Jeliba</sp> Jamajàmanfoule kakapmSBJV hakɛhàkɛntort totóvrester ! Ko denfaw ko: ko woro kɛmɛ ani « bonbon paquet » bi saba ani dalasi kɛmɛ duuru, ko ka den tɔgɔ wele ni o ye!Les oncles paternels ont donné 100 noix de kola, 30 paquets de bonbons et 2500 F pour qu’on donne un nom à l’enfant avec cela !Kokónaffaire denfawdénfawndénfanpère.de.l'enfantdénnenfantfànpèrewmrphPL kokócopQUOT : kokócopQUOT worowòronkola kɛmɛkɛ̀mɛnumcent aniàníconjainsi.que « bonbonbɔ̀nbɔnnbonbon paquetpaquetnETRG.FRA » bibînumdizaine sabasàbanumtrois aniàníconjainsi.que dalasidálasincinq.francs.CFA kɛmɛkɛ̀mɛnumcent duurudúurunumcinq , kokócopQUOT kakàpmINF dendénnenfant tɔgɔtɔ́gɔnnom welewélevappeler niniconjet oprnce yeyéppPP ! <sp>Jama</sp> Ko denfaw ni ce ! k'u Tarawele !Merci aux oncles paternels ! Traoré !<sp>Jama</sp> KokócopQUOT denfawdénfawndénfanpère.de.l'enfantdénnenfantfànpèrewmrphPL niniconjet cecénsalut ! k'k'copQUOT upers3PL TaraweleTàrawelen.propNOM.CL ! <sp>Koɲɛnabɔla</sp> Ko den tɔgɔ ko: Araba !Le nom de l’enfant est «Araba » !<sp>Koɲɛnabɔla</sp> KokócopQUOT dendénnenfant tɔgɔtɔ́gɔnnom kokócopQUOT : ArabaÁràban.propNOM.F ! <sp>Jeliba</sp> Jama, a' ye mankan suma !Assemblée, faites moins de bruit !<sp>Jeliba</sp> Jamajàmanfoule , a'pers2PL yeyépmIMP mankanmànkannbruit sumasúmavrafraîchir ! Ko den tɔgɔ ko: Araba !Le nom de l’enfant est «Araba » !Kokónaffaire dendénnenfant tɔgɔtɔ́gɔnnom kokócopQUOT : ArabaÁràban.propNOM.F ! Ko Ala ka den balo !Que Dieu fasse vivre !Kokónaffaire AlaÁlanDieu kakapmSBJV dendénnenfant balobálovvivre ! <sp>Karamogo</sp> Ala k'a kɛ Araba ye!Que Dieu la fasse Araba !<sp>Karamogo</sp> AlaÁlanDieu k'k'pmSBJV apers3SG kɛ́vfaire ArabaÁràban.propNOM.F yeyéppPP ! <sp>Jama</sp> Amiina !Amen!<sp>Jama</sp> Amiinaàmiinanamen ! <sp>Karamogo</sp> K'a nakan diya !Que sa destinée soit bonne !<sp>Karamogo</sp> K'k'pmINF apers3SG nakannàkanndestinéenànvenuekánncou diyadíyavrendre.agréabledívqagréableyamrphDEQU ! <sp>Jama</sp> Amiina !Amen!<sp>Jama</sp> Amiinaàmiinanamen ! <sp>Karamogo</sp> Ka sin diya a kan rɔ!Que le sein lui soit agréable !<sp>Karamogo</sp> KakàpmINF sinsínnsein diyadíyavrendre.agréabledívqagréableyamrphDEQU apers3SG kankánncou rɔ́ppIN ! <sp>Jama</sp> Amiina !Amen!<sp>Jama</sp> Amiinaàmiinanamen ! <sp>Koɲɛnabɔla</sp> Aw tɛ woro ni bɔnbɔn di mɔgɔw ma ?Ne donnez-vous pas la kola et les bonbons aux gens ?<sp>Koɲɛnabɔla</sp> Awáwpers2PL.EMPH pmIPFV.NEG worowòronkola niniconjet bɔnbɔnbɔ̀nbɔnnbonbon didívdonner mɔgɔwmɔ̀gɔwnmɔ̀gɔnhommewmrphPL mamàppADR ? Ɛ ! jeliba, ko den garijɛgɛ kɛra waa saba ani dalasi kɛmɛ duuru ye, ko jama ka fo !Eh bien, l’enfant a eu la chance d’avoir 17 500 F, que la foule en soit remerciée !Ɛɛ́intjah! ! jelibajèlibanjèlingriotbamrphAUGM , kokócopQUOT dendénnenfant garijɛgɛgàrijɛgɛnchance kɛrakɛ́ravkɛ́vfaireramrphPFV.INTR waawáanmille sabasàbanumtrois aniàníconjainsi.que dalasidálasincinq.francs.CFA kɛmɛkɛ̀mɛnumcent duurudúurunumcinq yeyéppPP , kokócopQUOT jamajàmanfoule kakapmSBJV fofòvsaluer ! <sp>Jeliba</sp> Jama, aw y'a mɛn !Foule, vous avez entendu !<sp>Jeliba</sp> Jamajàmanfoule , awáwpers2PL.EMPH y'y'pmIMP apers3SG mɛnmɛ́nventendre ! Ko den bɛɛ n'a garijɛgɛ don !chaque enfant sa chance !Kokónaffaire dendénnenfant bɛɛbɛ́ɛdtmtout n'n'conjet apers3SG garijɛgɛgàrijɛgɛnchance dondòncopID ! Ko foli b'aw ye !On vous adresse les remerciements !Kokónaffaire folifòlinsalutationfòvsaluerlimrphNMLZ b'b'copêtre awáwpers2PL.EMPH yeyéppPP ! Ko Jama ni ce !La foule, merci !Kokónaffaire Jamajàmanfoule niniconjet cecénsalut ! <sp>Jeliba</sp> Jelimuso, kuma b'i bolo !Griotte, tu as la parole !<sp>Jeliba</sp> Jelimusojèlimusongriotejèlingriotmùsoadjféminin , kumakúmanparole b'b'copêtre ipers2SG bolobóloppCNTRL ! <sp>Jelimuso</sp> Ko Yaasa ko: ko Ala ka ɲi, Kira ka ɲi!Yassa dit: «Dieu est bon, le Prophète est bon !»<sp>Jelimuso</sp> KokócopQUOT YaasaYàasan.propNOM.F kokócopQUOT : kokócopQUOT AlaÁlanDieu kakapmQUAL.AFF ɲiɲìvqbon , Kirakíranprophète kakapmQUAL.AFF ɲiɲìvqbon ! Jigi ka ɲi, a muso fana ka ɲi !Jigi est bon et sa femme aussi est bonne !JigiJígin.propNOM.M kakapmQUAL.AFF ɲiɲìvqbon , apers3SG musomùsonfemme fanafánaprtaussi kakapmQUAL.AFF ɲiɲìvqbon ! <sp>Jeliba</sp> Haali !Parfaitement !<sp>Jeliba</sp> Haalihàáliintjexact ! <sp>Jelimuso</sp> Ko kabi a sigira Falajɛ fɔ bi, ko a ma tigɛ u la !Depuis qu’elle s’est installée à Falaje jusqu’à aujourd’hui, il n’y a pas eu de méfiance à leur égard !<sp>Jelimuso</sp> KokócopQUOT kabikàbiconjdepuis apers3SG sigirasìgiravsìgivasseoirramrphPFV.INTR FalajɛFalajɛn.propTOP fɔ́prepjusqu'à bibìnaujourd'hui , kokócopQUOT apers3SG mamapmPFV.NEG tigɛtìgɛvcouper upers3PL lalápp ! <sp>Jeliba</sp> Hatɛ !C’est tout à fait vrai !<sp>Jeliba</sp> Hatɛhátɛintjassurément ! <sp>Jelimuso</sp> Ko taafe, ko k'a da den kan, ko bi naani ye jeliw ta ye !Un pagne, c’est pour porter l’enfant, 200 F, c’est pour les griots !<sp>Jelimuso</sp> KokócopQUOT taafetàafenpagne , kokócopQUOT k'k'pmINF apers3SG dadávposer dendénnenfant kankànppsur , kokócopQUOT bibînumdizaine naanináaninumquatre yeyécopEQU jeliwjèliwnjèlingriotwmrphPL tatánpropriété yeyéppPP ! <sp>Jeliba</sp> Tabaarikala ! ko Ala k'a sara !Dieu soit loué ! Que Dieu la récompense !<sp>Jeliba</sp> TabaarikalatàbáarikalaintjDieu.soit.loué ! kokócopQUOT AlaÁlanDieu k'k'pmSBJV apers3SG sarasàravpayer ! <sp>Koɲɛnabɔla</sp> Jeliba, ko ne bɛ jama labila !Griot, je laisse libre la foule !<sp>Koɲɛnabɔla</sp> JelibaJèliban.propTOP , kokócopQUOT nenêpers1SG.EMPH pmIPFV.AFF jamajàmanfoule labilalábìlavlaisser.partirlámrphCAUSbìlavmettre ! <sp>Jeliba</sp> Jama, ko denfaw ko: k'u yafara jama ma !Foule, les oncles paternels disent qu’ils excusent la foule !<sp>Jeliba</sp> Jamajàmanfoule , kokócopQUOT denfawdénfawndénfanpère.de.l'enfantdénnenfantfànpèrewmrphPL kokócopQUOT : k'k'pmINF upers3PL yafarayàfaravyàfavpardonnerramrphPFV.INTR jamajàmanfoule mamàppADR ! Ala k'an bɛn nin bɔɲɔgɔnko wɛrɛ ma !Que Dieu fasse que nous nous retrouvions pour une affaire semblable à celle-ci !AlaÁlanDieu k'k'pmSBJV anánpers1PL bɛnbɛ̀nvse.rencontrer ninnìndtmDEM bɔɲɔgɔnkobɔ́ɲɔgɔnkonpareilbɔ́vsortirɲɔ́gɔnprnRECPkónaffaire wɛrɛwɛ́rɛdtmautre mamàppADR ! <sp>Jama</sp> Amiina !Amen!<sp>Jama</sp> Amiinaàmiinanamen ! <sp>Jeliba</sp> Jama, aw k'a kɛ hakɛto ye!Foule, pardonnez-nous !<sp>Jeliba</sp> Jamajàmanfoule , awáwpers2PL.EMPH k'k'pmSBJV apers3SG kɛ́vfaire hakɛtohàkɛtonpardonhàkɛntorttóvrester yeyéppPP ! Ko juma nata denkundi bɛ kɛ Bɛnba Jalo bara !Vendredi prochain, il y a «rasage-de-l'enfant» chez Benba Jalo.Kokónaffaire jumajúmanvendredi natanàtaptcpprochainnàvvenirtamrphPTCP.POT denkundidénkundinbaptêmedénnenfantkùndinrasage.de.tête pmIPFV.AFF kɛ́vfaire BɛnbaBɛ̀nbán.propNOM.M JaloJàlon.propNOM.CL barabárappchez ! <sp>Jama</sp> Ala k'o don se an kɛnɛ ɲɛna!Que Dieu fasse que ce jour arrive, nous trouvant en bonne santé !<sp>Jama</sp> AlaÁlanDieu k'k'pmSBJV oprnce dondónnjour sesévarriver anánpers1PL kɛnɛkɛ́nɛadjsain ɲɛnaɲɛ́nappdevantɲɛ́noeillápp ! <sp>Jeliba</sp> Amiina !Amen !<sp>Jeliba</sp> Amiinaàmiinanamen !