MALI PENSE

"Honni soit qui mal y pense" ? Non ! Heureux soit qui "Mali" pense, car c'est un beau voyage qui l'attend...

akbk1-cours 19


Ceci est le dernier cours de la série "Débuter" (Beginning Bambara).

LECTURES DE RÉVISION

 Sɛ̀nɛkɛla mín ̀ yé jínɛ námara
 Dònsokɛ ní kúngo-kɔ́nɔ-sògow
 Súngurun yé jɔ̂n tá yé ?

Source : Introductory Bambara – pp. 259-262
Audio web (Anglais, Bambara) : 19a, 19b, 19c
index audio : [www.iu.edu→http://www.iu.edu/~celtie/Bambara-Intro.html]

photo Boukary Konate, www.fasokan.com

Sɛ̀nɛkɛla mín ̀ yé jínɛ námara



Sɛ̀nɛkɛla dɔ́ tùn b’à ká fòro cíkɛ. Ò tùma, jínɛkɛ nàna kó : "í bɛ́ mùn kɛ́ yàn ? Nìn fòro ìn t’í tá yé. Né tá dòn. Díyɛn fòrow bɛ́ɛ yé né dè tá yé. Jɔ̂n kó í k’à cíkɛ ?"

- Sɛ̀nɛkɛla kó : "Hàkɛ tó !" Ń tùn t’à dɔ́n kó í ta yé fòro yé, nká ń ká kán kà cíkɛ wálasa ń bɛ́ bálo."

 Jínɛkɛ kó : "Ò tɛ́ báasi yé. N’án bɛ̀nna, í bɛ́ sé kà fòro cíkɛ."

 Sɛ̀nɛkɛla kó : "Án bɛ́ bɛ̀n mùn na ?"

 Jínɛkɛ kó : "N’í yé fòro dàn, n’à mɔ̀na, mín ̀ bɛ́ sánfɛ̀, é b’ò tà. Mín ̀ bɛ́ dùgu jùkɔrɔ, né bɛ́ ò tà. Í sɔ̀nna wà ?"

 Sɛ̀nɛkɛla kó : "Ɔ̀nhɔn, ń sɔ̀nna."

Sɛ̀nɛkɛla tùn ká kègun kósɔbɛ. À yé ɲɔ̀ dàn k’à kàn k’à tɛ̀ntɛn kà táa à fèere súgu lá. Jínɛkɛ n’à dénw yé ɲɔ̀ díliw bɔ́ k’ù bɛ́ t’ò fèere súgu lá, nká mɔ̀gɔw bɛ́ɛ yɛ́lɛla ù lá. Jínɛkɛ díminna kósɔbɛ. À yé sɛ̀nɛkɛla wéle kó : "Í yé ń jànfa nìn sìyɛn ìn ná. Sìyɛn wɛ́rɛ, án bɛ́ sánfɛ̀la tà. Í bɛ́ dùgumala tà. Í y’à fàamu wà ?"

Dànni sélen, sɛ̀nɛkɛla yé wóso bɔ́. Ù fìla bɛ́ɛ táara súgu lá ɲɔ́gɔn fɛ̀. Sɛ̀nɛkɛla y’à ká wóso bɛ́ɛ fèere, nká ní jínɛkɛ kó à b’à ká fúra fèere, bɛ́ɛ bɛ́ yɛ́lɛ à lá. À dímina kà dími. À kó : "Sɛ̀nɛkɛla ká kègun kójugu !

Jínɛkɛ túnunna. Kàbini ò kɛ́ra, mɔ̀gɔ sí má jínɛ yé túgun.

Daɲɛsɛbɛn


bálo v. Vivre, nourrir (se)
bɛ̀n v. Rencontrer, sé mettre d’accord
cíkɛ (ci + kɛ́) v. cultiver (culture+faire)
dàn v. Planter, semer
díli n. racine
dími v. faire mal, irriter, sé mettre en colère
díyɛn (var. diɲɛ, diɲa, dyɛn, jɛn) n. Le monde
fàamu v. comprendre
fúra n. feuille (par ext. Feuilles médicinales, médicament)
jànfa v. trahir
jínɛ n. génie, "djinn", esprit des bois, ’diable’ en français d’Afrique de l’ouest
kàn v. couper (une plante), récolter
mɔ̀ v. mûrir, être (devenir) à point, être cuit
nàmara v. tromper (quelqu’un), tricher
sìyɛn (var. šen, shɛn, shiyɛn) n. occasion, fois
tɛ̀ntɛn v. tamiser, vanner
túnun v. Perdre (se), disparaître
wálasa conj. afin que, pour que, afin de
wóso n. patate douce

Dònsokɛ ní kúngo-kɔ́nɔ-sògow



Dònsokɛ dɔ́ n’à bá tùn sìgilen bɛ́ dùgu dɔ́ lá. À bá tùn kɔ̀rɔlen dòn kósɔbɛ. Dònsokɛ` tùn tɛ́gɛ ká dí kósɔbɛ. N’à yé sògo bón, à t’à jɛ̀. Kúngo-kɔ́nɔ-sògow bɛ́ɛ díminna à kɔ́rɔ sábu à y’ù cáman fàga. Dón dɔ́, sònsan y’à yɛ̀rɛ̂ yɛ́lɛma kà kɛ́ mùso yé kà nà dònsokɛ ká só. À tùn cɛ́ ká ɲí kósɛbɛ.

À kó : "Né bɛ́ bɔ́ kúngo lá. Ń y’í tɔ́gɔ mɛ́n yɔ́rɔ bɛ́ɛ. Ń b’à fɛ̀ í ká ń fúru. Mùso ká cɛ̀ɲɛ n’à ká sára má kún dònsokɛ lá. À yé mùso fúru ò yɔ́rɔ bɛ́ɛ. Háli à m’à sàra à sómɔgɔw lá. À bá y’à mɛ́n tùma mín ̀ kó à yé mùso fúru, ò dùsu kàsira. À y’à dɔ́n kó à kó lában yé ɲáni yé.

Kálo dámadɔ tɛ̀mɛnnen, sònsan kó : ’Nìn yé án fúrulen kálo fìla yé. Ń b’à fɛ̀ án ká táa í ká t’í ɲɛ́da ń sómɔgɔw kàn."

Dònsokɛ kó : "Ò tɛ́ báasi yé."

Sáni ù ká táa, à mùso kó : "Í ká wùlu sìri ! Í kàna í ka màrafa tà, sábu fóyi t’í sɔ̀rɔ síra lá."

À bá kó : "Kàna táa k’í ká màrafa tó !"

Nká dònsokɛ sɔ̀nna à mùso ká kúma dè mà. Ù jànyalen kúngo kɔ́nɔ, à mùso y’à ká fìle fíyɛ. Kúngo-kɔ́nɔ-fɛ́nw y’ù kòoli. Ù tùn b’à fɛ̀ kà dònsokɛ fàga, nká à y’í pán kà jíri mìnɛ k’à yɛ̀lɛn. À kúlela k’à bá wéle. Ò y’à dɔ́n mín ̀ kɛ́ra. Ò yé wùluw fóni. Ù bòlila kà t’à nɔ̀ fɛ̀.

Kúngo-kɔ́nɔ-fɛ́nw yé wùluw gɔ́ngɔn yé tùma mìn, ù bɛ́ɛ bòlila kà dònsokɛ tò jíri kàn. À jìginna kà táa só, à n’à ká wùluw. À kó à bá mà, "Ń mùso y’à yɛ̀rɛ̂ yɛ́lɛma kà kɛ́ sògo yé. À tùn b’à fɛ̀ k’án fàga. Ń y’à fúru sà. Ń tɛ́ táa kúngo kɔ́nɔ, ní màrafa tɛ́ ń bólo túgun."

Kàbini ò kɛ́ra, dònsow tɛ́ táa kúngo kɔ́nɔ ní ù ká màrafa ní ù ká wùluw t’ù fɛ̀.

Daɲɛsɛbɛn


bón v. Tirer, lancer (une flèche)
cɛ̀ɲɛ n. beauté
dáma (var dámadɔ) dtm. Quelque, peu
dùsu n. coeur
fìle n. Flûte, sifflet
fiyɛ v. souffler
fóni v. Détacher, libérer
gɔ̀ngɔn var. gàngɔn n. poussière
jànya v. Être éloigné
jɛ̀ v. rater
jìgin v. descendre
kòori var. kòoli v. Entourer, encercler
kún v. supporter, s’entendre (avec quelqu’un), accepter, tolérer, résister à ; convenir
- kún (mɔgɔ) lá s’entendre (avec quelqu’un)
kúle v. crier
lában adj. dernier
màrifa var. màrafa n. fusil
ɲáni n. misère
sára n. charme
sàra v. avertir, prévenir
sìri v. Attacher, lier
tɛ́gɛ n. Main, paume
wùlu n. chien
yɛ̀lɛn v. Monter, grimper

EXPRESSIONS

tɛ́gɛ ká dí (lit.) avoir la main adroite, ici : être un bon tireur
ò yɔ́rɔ bɛ́ɛ immédiatement, sur le champ (ò yɔ́rɔnin bɛ́ɛ)
(mɔ̀gɔ) dùsu bɛ́ kàsi (lit.) le cœur (de quelqu’un) pleure, être malheureux, dans le désarroi

Súngurun yé jɔ̂n tá yé ?



Kámalen sàba tùn bɛ́ tó ká kɛ́ ɲɔ́gɔn fɛ̀. Ù nàna súngurun kélen sɔ̀rɔ. Dɔ́ kó : "Án bɛ́ tága yáala. N’án yé wari sɔ̀rɔ, án bɛ̀na fìni sàn k’à dòn súngurun kán ná. Ù táara yáalayáala.
Dùgare tùn bɛ́ dɔ́ fɛ̀. Sàbara tùn bɛ́ dɔ́ fɛ̀. Fúra tùn bɛ́ dɔ́ fɛ̀.
Tìle dáma tɛ̀mɛnnen kɔ́, dùgaretigi y’à fɔ́ kó : "Né bɛ́ flɛ́li kɛ́ ń ká dùgare ná."

À yé flɛ́li kɛ́ k’à yé kó súngurun sàra. À kó : "Súngurun sàra."

Sàbaratigi kó : "À yé nà sísan. Án bɛ́ jɛ̀n kà sénw dòn sàbara lá. Án bɛ̀na sé yèn sísan, jànko án bɛ̀na súngurun sù sɔ̀rɔ k’à dòn.

Fúratigi kó : "N’án séra yèn sísan, à bɛ̀na kúnun." Ù jɛ̀nna kà sénw dòn sàbara lá. Ù séra súngurun ká dùgu lá.

Fúratigi táara súngurun lákunun. À ɲɛ́namayara kókura kà kɛ́ mɔ̀gɔ yé. Dùgaretigi kó k’àle tá dòn. Sàbaratigi kó k’ale tá dòn. Fúratigi kó k’àle tá dòn.

Ò mɔ̀gɔ sàba lá, súngurun yé jɔ̂n tá yé ?

Daɲɛsɛbɛn


dòn v. Entrer, mettre dedans, par extension, enterrer (un corps)
dùgare, var. dugalen n. miroir
fílɛli var. flɛ́li (flɛ + li) v. lit. Action de regarder, par extension, chercher des signes pour faire de la divination
jànko conj. pour que, afin que, afin de ...
jɛ̀n v. accepter, permettre, accorder, consentir ...
kámalen n. jeune homme ; gaillard ; amant
kókura adv. de nouveau, encore une fois ; à son tour
kúnun v. Se réveiller, par extension, ressusciter
ɲɛ́nama adj. vivant
ɲɛ́namaya v. Être vivant, venir ou revenir à la vie
sàbara (sàmara) n. sandale
súngurun n. jeune fille (terme souvent péjoratif) ; amante, amie
yáala v. Se promener, déambuler

INDEX DES COURS DISPONIBLES

jeudi 16 octobre 2014

NB: Pour un message en privé à l'auteur, envoyer un email à : contact@mali-pense.net

Un message, un commentaire ?

Forum sur abonnement

Pour participer à ce forum, vous devez vous enregistrer au préalable. Merci d’indiquer ci-dessous l’identifiant personnel qui vous a été fourni. Si vous n’êtes pas enregistré, vous devez vous inscrire.

ConnexionS’inscriremot de passe oublié ?

SPIP | contacter mali-pense.net | | Plan du site | Suivre la vie du site RSS 2.0
Radios